8 typov kognitívnych deformácií
![8 typov kognitívnych deformácií - Psychológia 8 typov kognitívnych deformácií - Psychológia](https://a.youthministryinitiative.org/psychology/the-8-types-of-cognitive-distortions.webp)
Obsah
- Aké druhy kognitívnych deformácií existujú a ako nás klamú?
- Triky mozgu a kognitívne skreslenia
- Čo sú kognitívne skreslenia a ako na nás pôsobia?
- Charakteristiky kognitívnych skreslení
- Typy kognitívnych skreslení a príklady
- 1. Nadgeneralizácia
- 2. Selektívna abstrakcia
- 3. Ľubovoľný záver
- 4. Potvrdzujúca zaujatosť
- 5. Klam božskej odmeny
- 6. Čítanie myšlienok
- 7. Chyba veštkyne
- 8. Personalizácia
- Ako ukončiť kognitívne skreslenia?
Aké druhy kognitívnych deformácií existujú a ako nás klamú?
Už dávno vieme, že naše emócie nespúšťajú samotné udalosti, ale interpretácia, ktorú o nich robíme. Teda ako ich vnímame a ako ich interpretujeme.
Za každým pocitom smútku, hnevu, strachu alebo úzkosti môže byť myšlienka, ktorá zakrýva alebo maskuje realitu. Preto pri určitých poruchách, ako sú depresia, úzkosť alebo fóbie, zohrávajú hlavnú úlohu kognitívne skreslenia.
V tomto článku budeme vysvetlite, ktoré sú najbežnejšie typy kognitívnych skreslení a z čoho sa každý jeden skladá.
Triky mozgu a kognitívne skreslenia
Preto je životne dôležité zastaviť sa a zamyslieť sa nad opodstatnenosťou týchto myšlienok, pretože by sme mohli trpieť nereálnymi príčinami.
Ľudská myseľ je veľmi zložitá a niekedy sa v tom stratíme a nie sme schopní odlíšiť realitu od fikcie.
Čo sú kognitívne skreslenia a ako na nás pôsobia?
Kognitívne skreslenia sú mylné interpretácie reality ktoré vedú jednotlivca k vnímaniu sveta nie veľmi objektívnym a nefunkčným spôsobom. Objavujú sa vo forme automatických myšlienok a vyvolávajú negatívne emócie, ktoré vedú k nežiaducemu alebo maladaptívnemu správaniu.
Týmto spôsobom sa generuje slučka, pretože toto nefunkčné správanie nakoniec posilní kognitívne schémy, ktoré ich generovali, takže sa dynamika zachová alebo dokonca zintenzívni.
Charakteristiky kognitívnych skreslení
Typy kognitívnych skreslení a príklady
Existuje veľké množstvo kognitívnych chýb, do ktorých ľudia opakovane spadajú. Ďalej popíšem niektoré z najbežnejších a na uľahčenie ich pochopenia uvediem príklad.
Toto sú typy kognitívnych skreslení.
1. Nadgeneralizácia
Po izolovanom prípade zovšeobecnite platný záver pre všetko. Príklad: „Juan mi nenapísal, ľudia na mňa vždy zabudnú.“
2. Selektívna abstrakcia
Zameranie v režime „tunelového videnia“ iba na určité aspekty, zvyčajne negatívne a rušivéokolností alebo osoby, s vylúčením ostatných ich charakteristík a ignorovaním ich pozitívnych vlastností. Príklad: „So soľou v mojich makarónoch som zašiel príliš ďaleko, som hrozný kuchár.“
3. Ľubovoľný záver
Rýchlo alebo impulzívne vynášajte úsudky alebo vyvodzujte závery, na základe neúplných alebo chybných informácií. Príklad: „hovorí mi, aby som nebol tvrdý, ženy sú také.“
4. Potvrdzujúca zaujatosť
Tendencia interpretovať realitu spôsobom, ktorý potvrdzuje naše predchádzajúce presvedčenie. Príklad: „Mýlil som sa, keby som už vedel, že na to nie som dobrý.“
5. Klam božskej odmeny
Myslíme si, že v budúcnosti sa problémy samy zlepšia bez zaujatia proaktívneho prístupu. Príklad: „môj šéf ma vykorisťuje, ale som pokojný, pretože čas postaví každého na svoje miesto.“
6. Čítanie myšlienok
Predpokladajme úmysly alebo poznania druhých. Príklad: „pozerajú sa na mňa, pretože si zo seba robím blázna.“
7. Chyba veštkyne
Verte, že viete, aká bude budúcnosť, a podľa toho konajte. Príklad: „Na ten pracovný pohovor nejdem, pretože viem, že ma neprijmú.“
8. Personalizácia
Predpokladajme, že všetko, čo ľudia robia alebo hovoria, musia robiť priamo so sebou. Príklad: „Marta má zlú tvár, musí sa na mňa hnevať.“
Ako ukončiť kognitívne skreslenia?
Kognitívne skreslenia je možné po ich zistení upraviť.
V psychoterapii existujú techniky, ktoré priamo ovplyvňujú tento typ skreslenia, a nazývajú sa techniky kognitívnej reštrukturalizácie. V nich profesionál pomáha jednotlivcovi identifikovať chybné viery, ktoré si vyvinuli smerom k svetu, a neskôr obaja spolupracujú na vývoji myšlienok a alternatívnych spôsobov interpretácie situácií.
Preto psychológ pomáha človeku naučiť sa spochybniť platnosť jeho vlastných kognitívnych schém a nahraďte ich realistickejšími alternatívnymi myšlienkami, vďaka ktorým pocítia pozitívnejšie emócie, a preto budú priaznivé, pokiaľ ide o užitočnejšie správanie, aby mohli lepšie žiť v súlade so svojím okolím.